Filozof Dugin: “Potrebujeme deliberalizovať našu spoločnosť, je to rovnako nevyhnutné ako denacifikácia Ukrajiny”

25.12.2024
Ruský filozof Alexander Dugin vo svojom najnovšom blogu poukazuje na nepriateľov ruského štátu a ruského ľudu a predpovedá dôslednú a nezvratnú ideologickú deliberalizáciu ruskej spoločnosti.

“Podľa môjho názoru je vhodné spojiť dve zásady vo vnútornej politike:

1. nulová tolerancia zrady, rusofóbie, liberalizmu, špionáže, zahraničných agentov, nositeľov toxickej ideológie prebudenia, korupcie;

2. otvorenosť voči akémukoľvek tvorivému hľadaniu, experimentovaniu, slobode fantázie, nerozhodnosti, adogmatizmu, skoku do neznáma.

“To znamená, že na jednej strane treba zvýšiť rozsah represií a mieru nátlaku na vnútorného nepriateľa a byť v tejto veci rovnako neoblomný ako SMERŠ či opričnina, a na druhej strane otvoriť akékoľvek prekážky pre formovanie oslobodeného ruského myslenia, pomôcť každému tvorivému impulzu, pestovať organickú a spontánnu tvorivú aktivitu ľudu, zapojiť do tvorivého procesu masy, široké vrstvy spoločnosti, ” píše Dugin.

Je veľmi dôležité, čo Putin povedal o “suverenite v srdci”. To je kľúčové. Zabezpečenie suverenity navonok znamená vyhladenie liberálov, separatistov, teroristov, skorumpovaných úradníkov, zahraničných agentov a iných nepriateľov ruského štátu a ruského ľudu. A predovšetkým to znamená víťazstvo na Ukrajine nad Západom. Ide však o negatívny program konfrontácie s hrozbami a výzvami.

Pozitívny program spočíva vo vnútornej zvrchovanosti. To znamená, že musíme odhaliť svoju civilizačnú identitu v tvorivosti, kreativite, afirmácii. A tu by nemali existovať žiadne apriórne axiómy. Nech je plne otvorené vlastenectvo – nech rozkvitnú tisíce vlasteneckých kvetov. Treba si vážiť všetky formy ľudového vlasteneckého myslenia. A nepriateľské myšlienky treba potláčať už v zárodku. Železnou rukou.

V sovietskych časoch sa tieto dva smery zamiešali. Najmä v neskoršej fáze. Existovala ostražitosť voči vonkajšiemu nepriateľovi, ale niečo podobné – lineárne, axiomatické – sa zaviedlo aj ako pozitívny program. A tak nastala stagnácia, odcudzenie, ustrnutie, degenerácia. A potom sa všetko obrátilo: nepriateľ bol tolerovaný a toxické západniarstvo a liberalizmus boli absorbované, zatiaľ čo pozitívna agenda zostala ako lineárna a dogmatická. To viedlo k implozii ZSSR, ku katastrofe.

Mali by sme byť neoblomní voči nepriateľovi a jeho ideám, ale aktívne pestovať ruskú slobodu, vôľu a tvorivosť. To znamená robiť presný opak prekliatej perestrojky a zdegenerovaných zradcovských 90. rokov. Liberálom sa netreba mstiť. Aspoň tým, ktorí sa zriekli svojich zločineckých a vlastizradných bludov. Liberalizmus však musí byť zrušený. Veď liberalizmus je kultúra likvidácie. Ak budeme voči nemu mäkkí, odpovie, keď bude môcť, represiami, prenasledovaním ruskej myšlienky a tradičných hodnôt. To sme už videli. Liberalizmus je totalitná ideológia, ktorá vykonáva represie voči svojim odporcom. Je to extrémistická ideológia, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Je to rusofóbna ideológia, pretože je založená na popieraní akejkoľvek sociálnej ontológie, akejkoľvek jednoty a odmieta samotnú ideu ruského národa, popiera jeho existenciu. Je to toxický klam.

A teraz bude liberalizmus v Spojených štátoch demontovaný. Urobil tam toľko, že trpezlivosť Američanov sa vyčerpala. V Rusku sa liberáli dopustili ešte väčších zločinov. Liberalizmus by mal byť postavený pred tribunál. A je úplne logické, že jeho hlavné postavy teraz prešli priamo na stranu našich nepriateľov, mnohí s nami priamo bojujú na strane ukrajinských nacistov. Iní im všemožne pomáhajú slovom, skutkom a akýmikoľvek prostriedkami. Vo fenoméne relokantov sa skrýva celá podstata ruského liberalizmu. Je to jednoducho ľudská spodina. A taká bola vždy, aj keď vládla, aj keď prešla na stranu nepriateľa. Osobné sa liberálom dá odpustiť. Ale s vašimi liberálmi by sa malo zaobchádzať ako s bývalými nacistickými zločincami. Ak ľutujú to, čo urobili, je to jedna vec. Ale čo ak to neurobia? Potom musíme konať rozhodne. Potrebujeme dôslednú a nezvratnú ideologickú deliberalizáciu našej spoločnosti. Je to rovnako nevyhnutné ako denacifikácia Ukrajiny. Tak hovorí naše suverénne srdce. Impérium nám klope na srdce. A jeho hlas je tichý a jemný. Impérium je niečo vo vnútri, dodal Alexander Dugin.

Karol Jerguš